Odlet bol naplánovaný približne o 12:00 hod. z Budapešti. Prišli sme do Budapešti kvôli istým okolnostiam už pred 08:00 hod., nasledovalo dlhé čakanie v jedinom otvorenom bare v príletovej hale. Vychutnávali sme si Jack Daniel's a dobíjali sme sa RedBullom. Malé raňajky a zasa čakanie.
Okolo 10:00 hod. nám oznámili meškanie letu a čakalo sa ďalej. Nakoniec nadišla hodina "H" a pobrali sme sa na Check-in. Batožinu sme nemali, iba každý mal so sebou ruksak resp. tašku cez plece.
To samozrejme začalo byť podozrivé a nekonečné otázky, prečo ideme do USA, čo tam budeme robiť, či tam niekoho poznáme, bolo ťažké odpovedať. Prehľadali nám všetko a viackrát. Drogy, bombu nám kontrolovali niekoľkokrát a neustále vyzliekanie si opasku a vpratávanie si vecí naspäť do tašiek prestalo byť vtipné hneď po prvom raze.
Nakoniec sme ich predsa len presvedčili, že sme normálni turisti, a doklady ako voucher od auta a rezervácia v Motel 6 vo Philadelphii splnili svoj účel, že sme si vybavili ešte na Slovensku.
...
Nastúpili sme do lietadla a unavení rozbití z celého dňa sme mysleli len na to, že ešte nás čaká vyše 10 hodín letu. Snažili sme sa zaspať.
Sem tam srandičky ohľadom letušiek, "obed" sme sa snažili jesť čo najdlhšie.
Keď sme už leteli nad Grónskom, nevedel som "vyhodnotiť" svoje pocity. Už sme blízko, vravel som si a uvedomoval som si, ako som ďaleko od domu. Zvykol som letieť cca 3 hodiny na dovolenky a po 8 hodinách lietania nad oceánom si človek aj uvedomí aký je malý. A Zem veľká.
 |
| Grónsko |
...
Už sme asi nad New Yorkom? A kde je ten Manhattan, ktorý sme mali vidieť z lietadla? Keďže sme neleteli pôvodnou trasou, tak prišli z úplne iného smeru a pod nami sme videli len dáke mláky, ktovie či močiare. No vôbec mi to neprišlo ako nejaké mesto.
Klesáme. Nervozita stúpa, únava, nevyspatosť sa nahrádza vzrušením a pomaly zapadajúce Slnko tomu dávalo ešte dobrú dávku emócie. Taký dlhý slnečný deň sme ešte nezažili. Svetlo sme mali v ten deň (kvôli posunu času) asi 19 hodín.
Odrazu sme pristáli. Kde sme sa to ocitli? Toto je New York? Letisko J.F.K som si predstavil úplne inak a nie iba ako staré veľké, na veľa častí rozdelené, pristávacie miesto uprostred neviem čoho. Oranžové slnko sa odrážalo od sklenenej budovy a chvíľu sa mi zdalo, že toto nie je realita, že sa mi to iba zdá.
Vystúpili sme z lietadla a prešli cez kadejaké chodbičky. Iba sme pozerali na seba, či sme sa nestratili, nasledovali sme skupinu ľudí, čo s nami pristáli. Hore, dole, doprava, doľava, úzka chodbička, široká a hop prišli sme na pasovú kontrolu. Opäť prehliadky? Opäť prejsť tým istým dvojhodinovým kolotočom otázok a vysvetľovaní, prečo sme prišli?
Pán za pultom nás slušne pozdravil, skontroloval pas, skener nám zosnímal odtlačky prstov, popriali nám pekný deň a hotovo. Vtedy mi došlo, že to čo sme očakávali po prílete sa odohralo už pred príletom. Vitajte v New Yorku.
A teraz čo? Samozrejme čím skôr si zapáliť. Päť fajčiarov 12 hodín bez cigarety nemalo v tú chvíľu žiadnu chuť niečo riešiť. Pokojne sme si zapálili a bolo dobre.
Už sme počuli z diaľky ruch mesta, černosi upratovali kde sa dalo, taxikári trúbili chodiac okolo. Bolo treba ísť pre auto. Ale ktorým smerom? Pýtali sme sa, ale buď sme nerozumeli, alebo nevedeli. Už ani neviem akým spôsobom sme sa dopracovali k tomu, že máme ísť letiskovým metrom asi tri zastávky.
 |
| Závisláci |
 |
| Taxíky pred príletovou halou |
Letisko bolo veľmi veľké. Staré, špinavé ale veľké. Veľké možno ako celá Petržalka. Možno aj väčšie. Vystúpili sme v budove, kde boli všetky auto požičovne, zamierili sme na Hertz a po chvíľke čakania a registrácie a iných formalít sme si ju prevzali. Olinku. Naše auto, naša obývačka na cestách. Pekná, bordová, celá sa leskla. Kia Sedona 6-miestny minivan. Olinka naša.
...
Vytiahli sme z vreciek svoje iPhone štvorky a načítali GPS navigácie. Bez debát smer Philadelphia, náš domov na 1. noc. Zoznámili sme sa s funkciami Olinky, naladili rádio, posunuli sme si sedačky, a Amerika nám otvárala oči. Veľkosť mrakodrapov sme si neuvedomovali. Bola tma, a jedine kam sme pozerali bolo dopredu a aj z toho sme boli úplne hotoví.
Aha, brooklynský most! Svetielka, ktoré tento most osvetľujú a vykreslujú tvar, navodili okamžite husiu kožu a cítil som sa ako malý Kevin zo Sám doma 2. Okamžite fotiť a natáčať. Navigácia ukazuje smer do Philadelphie priamo cez tento most! Super! Zaradili sme sa do jedného z viacerých pruhov na ceste a opäť bolo pred nami niečo čo sme ešte nikdy nezažili. Mýtny poplatok za prejazd mostom. 10 dolárov za prejazd.
Nasledovalo ešte pár mýtnych poplatkov. Od 50 centov do dvoch dolárov, a diaľnicou k okrajovej časti Philadelphie. Spomínaný Motel 6 nám našla priamo navigácia.
Každý myslel iba na jedno. Dať si pohárik, cigretku a dobre sa vyspať. Sme v Amerike.
Kolko stál prenájom auta?
OdpovedaťOdstrániť